Čo je sarkóm?
Sarcoma is a rare connective tissue tumor, so sarcoma can invade any part of our body. These tumors include liposarcoma, neurosarcoma, osteosarcoma, tendon sarcoma, muscle and skin sarcoma. They account for approximately 1% of all adult cancers and approximately 15% of childhood tumors. In addition to the widespread existence of potentially major sites and rare locations, there are more than 80 tumors with very mixed components with different histological subtypes. Sarcoma is a type of cancer. Sarcoma—Malignant nádor formed by cancellous bone, cartilage, fat, muscle, blood vessels, and tissue.
Three of these factors make the treatment of sarkóm very challenging. Therefore, it is very important for sarcoma patients to be treated by an experienced multidisciplinary team. The team needs to include surgeons, pathologists, radiologists, oncologists, specialist nurses, physical therapists and pharmacists. .
Diagnóza sarkómu
Na potvrdenie diagnózy je potrebná biopsia na potvrdenie prítomnosti a špecifického podtypu sarkómu. Pretože tieto nádory sú veľmi zriedkavé a zmiešané, je nevyhnutné, aby skúsený patológ vyšetril vzorky biopsie. Počiatočné diagnostické radiačné testy zahŕňali CT a MRI vyšetrenia na určenie polohy a typu sarkómu.
Liečba sarkómu
Hlavná liečba lokalizovaného sarkómu zahŕňa kompletnú operáciu kombinovanú s rádioterapiou alebo bez rádioterapie. Potreba skúseného chirurga na vykonanie operácie je veľmi dôležitá, pretože vykonanie nesprávneho chirurgického zákroku môže mať vplyv na výsledok liečby.
Veľký počet randomizovaných klinických štúdií potvrdil, že predoperačná alebo pooperačná rádioterapia má zjavný prínos pre sarkóm ruky a nohy a sarkóm hrudnej steny. Nedávna medzinárodná randomizovaná klinická štúdia hodnotila úlohu predoperačnej rádioterapie v liečbe retroperitoneálneho sarkómu.
In specific sarcoma subtype weeks, multi-agent chemotherapy is an important part of treatment management; these subtypes include Ewingov sarkóm, osteosarcoma, and rhabdomyosarcoma. The introduction of these subtypes of multi-agent chemotherapy and limb salvage surgery has become a great success in the field of cancer treatment in the past 40 years.
Prognóza sarkómu
Napriek použitiu optimálnej liečby na úplnú chirurgickú resekciu sa bohužiaľ u približne 50% pacientov so stredným / pokročilým sarkómom vyvinú relabujúce / metastatické nádory. Metastáza sa zvyčajne šíri krvnými cievami a pľúca sú najbežnejším miestom pre vznik metastatického ochorenia.
Prognostické výsledky pacientov s metastatickým sarkómom sú v minulosti všeobecne zlé a existuje len málo možností liečby. Posledné údaje však naznačujú, že stredné celkové prežívanie pacientov s metastatickým sarkómom mäkkých tkanív sa zvýšilo z približne 12 mesiacov na súčasných 18 mesiacov. V súčasnosti existuje viac dostupných možností systémovej liečby pre pacientov s metastatickým sarkómom.
Pre pacientov s pomaly rastúcimi histologickými podtypmi je možnosťou sledovanie malých/asymptomatických metastatických lézií. Chirurgická resekcia sa zvažuje, ak má pacient samostatnú metastatickú léziu, najmä ak je lézia v pľúcach. Môžu sa zvážiť aj iné lokálne liečebné stratégie vrátane rádioterapie, rádiofrekvenčnej ablácie a embolizácie.
Rozhodnutie o liečbe metastatických lézií môže byť veľmi komplikované a znovu zdôrazňujeme, že si to vyžaduje skúsený multidisciplinárny tím. U väčšiny pacientov s metastatickým sarkómom závisí hlavná liečba od systémovej liečby, hlavne od chemoterapie.
Cielená liečba na sarkóm
Targeted therapy drugs have been introduced in the subtype of soft tissue sarcoma called gastrointestinálny stromálny nádor (GIST), which has become an example of targeted therapy for solid tumors. Most gastrointestinálne stromálne nádory (GIST) have KIT and PDGFRA gene mutation characteristics. Due to the introduction of these tyrosine kinase inhibitors, the prognosis of patients with metastatic gastrointestinal stromal tumors (GIST) has been greatly improved.
Okrem toho bol imatinib schválený ako liečba vysoko rizikových nádorov po resekcii. Imatinib sa tiež úspešne používa pri liečbe iných podtypov sarkómu (nazývaných dermatofibrosarkómové výbežky (DFSP)).
Doxorubicín sa môže používať samotný alebo v kombinácii s ifosfamidom, ktorý je stále štandardnou liečbou prvej línie pri metastatickom sarkóme mäkkých tkanív. V posledných niekoľkých rokoch boli publikované alebo zverejnené výsledky troch medzinárodných klinických štúdií fázy III.
Prvá klinická štúdia náhodne vybrala pacientov, ktorí dostávali doxorubicín alebo doxorubicín a ifosfamid. V tejto klinickej štúdii sa nezistil žiadny rozdiel v miere celkového prežitia v obidvoch ramenách, ale pacienti na kombinovanej liečbe mali signifikantne dlhšie prežívanie bez progresie ochorenia a signifikantne vyššiu mieru odpovedí.
Druhá klinická štúdia náhodne vybrala pacientov, ktorí dostávali doxorubicín a analógy ifosfamidu (palifosfamid) alebo doxorubicín plus placebo. Táto klinická štúdia ukázala, že výsledky testov oboch ramien sa významne nelíšili. Tretia klinická štúdia randomizovala pacientov, ktorí dostali jednu dávku doxorubicínu alebo gemcitabínu / docetaxelu. Medzi týmito dvoma ramenami sa nepozoroval žiadny významný rozdiel vo výsledkoch.
Randomizovaná klinická štúdia navyše porovnávala monoterapiu gemcitabínom / docetaxelom a gemcitabínom, aby sa stanovil efektívny plán záchrany, najmä pri liečbe leiomyosarkómu a nediferencovaného polymorfného sarkómu.
V roku 2007 bola zlúčenina morského pôvodu trabektedín schválená na použitie v Európskej únii. Schválenie bolo založené na výsledkoch dvoch rôznych časových harmonogramov pre liek v randomizovanej klinickej štúdii fázy II. Klinická štúdia fázy III následne preukázala, že pacienti s pokročilým / metastatickým liposarkómom a leiomyosarkómom boli randomizovaní na liečbu trabektedínom alebo diazolidom (pacienti dostávali pred zaradením protinádorové lieky Huihuan a jednu ďalšiu protinádorovú liečbu).
Táto klinická štúdia ukázala, že pacienti, ktorí dostávali trabektedín, vykazovali významne dlhšie prežitie bez progresie ako tí, ktorí dostávali diazolid. To viedlo k schváleniu používania trabektedínu americkým Úradom pre potraviny a liečivá v novembri 2015.
Perorálny inhibítor tyrozínkinázy pazotinib bol schválený na základe výsledkov randomizovanej klinickej štúdie u pacientov so sarkómom mäkkých tkanív, ktorí dostávali pazotinib alebo placebo. Táto klinická štúdia ukázala, že skupina s pazotinibom mala významné zlepšenie v prežívaní bez progresie ochorenia, ale v celkovom prežívaní nebol žiadny významný rozdiel.
V roku 2016 bol americkým úradom pre kontrolu potravín a liečiv schválený inhibítor mikrotubulov morského extraktu eribulín na liečbu pokročilého liposarkómu. Schválenie je založené na randomizovanej klinickej štúdii u pacientov s pokročilým / metastatickým liposarkómom v štádiu III a leiomyosarkómom, ktorí dostávali eribulín alebo dakrabzín. Táto klinická štúdia ukázala, že eribulínové rameno má významne dlhší celkový čas prežitia ako dakarbainové rameno.
záver
Záverom možno povedať, že sarkómy sú skupinou zriedkavých druhov rakoviny so zmesou zložiek a čelia obrovským výzvam pri liečbe a vývoji liekov. Zavedenie tyrozínkináz do liečby gastrointestinálnych stromálnych nádorov (GIST) je už príkladom v cielenej liečbe solídnych nádorov.
Okrem toho sa v posledných niekoľkých rokoch k dostupným možnostiam liečby pokročilého sarkómu pridalo niekoľko nových systémových terapeutických látok, vrátane pazopanibu, trabektedínu a eribulínu. Medzinárodná spolupráca medzi širšou škálou klinických výskumníkov a vedcov z radov základných vedeckých pracovníkov neustále podporovala pokrok v metódach hybridného liečenia rakoviny týchto zložiek.
